FEWS camp 2016 Írsko

 

Bol to tábor pretkaný hudbou a rytmom. Napriek tomu, že u nás bolo teplé počasie v plnom prúde, my čo sme sa zúčastnili fews tábora v Írsku, sme mali takmer o 15 stupňov menej, no to vôbec neubralo na radosti našich už poznaných, alebo práve sa zoznamujúcich ,,detí". Tak sme si my -Vladko, Miška, Kristínka, Dominika a ja Žanetka s Dominikou prileteli do Dublinu... ooobrovské letisko, potom sme pokračovali pár hodín autobusom do Limericku. Boli sme ubytovaní v univerzitnom areáli, v ktorom okrem ubytovacích domov, obchodíkov a reštaurácií boli velikánske záhrady, lúky a parky. Každý deň sme mali od rána cca 9:30 presný program zameraný na rytmus, hudbu a na rôzne hry rozvíjajúce logiku. Mali sme tam klávesové a bicie nástroje. Počas obedňajšej prestávky si tiež decká prišli na svoje... hranolky, tie boli vždy a ďalšie burgerovské jedlá. V jeden deň sme mali výlet k atlantickému oceánu, kde sme mali dlhú prechádzku pozdĺž útesu. Potom nás autobusy odviezli do „Bunratty Castle a Folk Parku“. To bolo akože starodávne mestečko s ľuďmi oblečenými v starodávnych šatách a uniformách. Bolo to veľmi pôsobivé. Ďalšie dni do konca tábora prebehli zase trochu obohacujúco, čo sa týka hudby. Po príchode na bratislavské letisko si rodičia prevzali deti a život sa nám vrátil do zabehaných koľají.

                                                                                                          Žaneta Hrešková

 

Simonka olympiada 2017

 

Simonka získala zlatú medailu na Svetovej zimnej špeciálnej olympiáde v Rakúsku v disciplíne Super obrovský slalom.

Medzinárodný tábor mládeže z krajín „V4“ júl 2016

 

3. júla o 11.30 naša malá delegácia dorazila do Balatonfüred, kde sa organizoval tábor MWSZT, na ktorom sa zúčastnili aj 4 členské skupiny krajín V4.

 

Simonka a Anita sa veľmi tešili, že sa opäť uvidia a že sa stretnú aj so „starými známymi “ a kamarátmi z MWSZT. Je to úžasný pocit vidieť a prežiť, ako sa naša mládež víta. Správajú sa tak spontánne, tak milo, sú nadšené z toho, že sú opäť spolu, jazyková bariéra ako keby ani nebola.

 

Po chutnom obede sme sa zišli v spoločenskej miestnosti, kde sa hravou formou predstavil každý účastník tábora. Potom sme sa rozdelili do viacerých skupín a pustili sme sa do dlhej, cca 6 kilometrovej prechádzky po uliciach Füredu. Na promenáde sa nám naskytol nádherný pohľad na Balaton.  Unavili sme sa riadne a po večeri nikoho nebolo treba kolísať, spali sme v kuse do rána. Naše dievčatá mali spoločnú izbu s Lili, ktorá tento rok už ako oficiálna pomocníčka MWSZT pomáhala mládeži pri rôznych aktivitách.

 

Druhý deň, ako aj každý  deň sa začal výdatnými raňajkami, a dievčatá absolvovali pre nich už známe aktivity (cvičenie, hudba, plávanie, dráma, Fészekhagyók - opustenie domáceho hniezda – súbor činností bez pomoci a prítomnosti rodičov). Poobede sa celý tábor vybral ku Balatonu. Bolo horúco, snažili sme sa skryť v tieni. Ani dievčatám, ani nám sa do vody nechcelo, no cítili sme sa výborne.

 

Tretí deň, v rámci aktivity „Fészekhagyók“ Simonka a Anita so svojou skupinou navštívili lekáreň v Tescu, kde si zakúpili lieky, obväzy, ktoré potom použili ďalší deň taktiež v rámci aktivity Fészekhagyók (liečili “akože“ udreniny, úpal, bolesti hlavy a pod.) Vrátili sa vysilené, lebo slniečko hrialo poriadne, no boli veľmi statočné a po 20 minútovom oddychu sa pustili do cvičenia, ktoré je stále náročné, lebo Dóri (cvičiteľka) nepozná  slovo neviem, nechcem, nevládzem, som unavená.

 

Poobede si troška pospali a potom sa s radosťou pustili do aktivity “sebaobrana“, ktorá zaujala aj nás, dospelých.

 

6. júl bol náročný deň, dievčatá absolvovali tri doobedňajšie aktivity, medzi inými sa zoznamovali s tajomstvami prípravy ovocného šalátu a kokosových guliek. My, dospelí (mám na mysli moju sestru Prisku aj seba) sme sa zaoberali prípravami prezentácie krajiny, ktorá sa konala poobede a bola trošku netradičná. Každá krajina mala svoje stanovište, kde privítala krátkym programom účastníkov tábora, ktorí prichádzali vo viacerých menších skupinách. Naša prezentácia sa každému veľmi páčila, bavili  sa fajn, zapájali sa do hry a na konci nás odmenili veľkým potleskom. Tento deň boli naše dievčatá ozaj veľmi šikovné, takže sme sa rozhodli, že „slovenská výprava“ sa vyberie na promenádu. Išli sme pešo, všade bolo rušno, veľa turistov, voda prenádherná, plná ľodí, vodných bicyklov, ktoré krásne svietili, lebo už bol podvečer.  Do hotela sme sa vracali vláčikom, ktorý už ukončil svoju dennú púť, vracal sa do depa a nás cestou vyložil pri hoteli. Cestovali sme iba my štyri, nálada bola výborná, smiech, krik ba aj spev.

 

Štvrtkový deň sa niesol v znamení už obvyklých aktivít . Večer v čajovni nás obsluhovali naše ratolesti.

 

V piatok večer sme si užívali krátky koncert vážnej hudby. Nasledovala repríza hier jednotlivých krajín a čerešničkou na torte „koncert s Bélom“ (učiteľ hudby, miláčik tábora). Tu sa už objavili prvé slzičky v očiach, už bolo cítiť smútok nad tým, že sa pobyt v tábore chýli ku koncu.

 

V sobotu sa mládež pustila do domácich prác. Zoznámili sa s technikou umývania okien, prestierali stôl, prali ponožky a vysávali. Odmenou bol perfektný ovocný šalát. Poobede sme sa pustili do balenia. Týždeň uletel, ani sme sa nenazdali. Večer sa konala oficiálna ceremónia ukončenia tábora. Zuzka Pogány predniesla svoju báseň o tábore, každý rok sa s nami lúči s novou básničkou. Rozdávali sa pamätné listy mladým a drobné darčeky. Členovia skupín V4 dostali aj tričká s emblémom (hruška) MWSZT. No a na záver už očakávaná diskotéka, ktorá trvala do polnoci.

 

V nedeľu po raňajkách sme sa postupne lúčili s odchádzajúcimi. Nekonečné objatia, slzy. Bolo to ťažké, lebo celý týždeň sme fungovali ako jedna veľká, súdržná rodina.

 

Život v tábore sme si užívali. S českou skupinou sme sa skamarátili hneď prvý deň, bodaj by nie, veď medzi nimi bol aj náš  Kuba. Linda so svojim stále usmievajúcim sa synom Tomášom boli nesmierne otvorení a milí ľudia. Feri, ktorý sa krásne naučil aj po maďarsky, so svojou dcérkou Kačenkou tiež perfektne zapadli medzi nás.

 

Naše veľké ďakujem patrí organizátorom tábora za kus odvedenej práce, dievčatám – pomocníčkam, ktoré boli vždy tam, kde sme ich potrebovali. Ďakujeme Spoločnosti Williamsovho syndrómu SR, že nám umožnila  pobyt v tomto tábore. Ďakujeme ďalej Simonke a Anitke, ktoré sa zúčastnili na každej jednej aktivite a hrdo reprezentovali našu spoločnosť aj našu republiku v tábore V4 v Balatonfüred.

 

Zuzana Drapáková

 

Tábor v Malejoviciach 12. – 17.7.2014

 

V sobotu sme sa stretli na hlavnej stanici s Adamom a jeho mamičkou a počkali sme na vlak, ktorým sa ostatní priviezli do Bratislavy. Do tábora v Malejoviciach v Čechách išla Miška s mamičkou Jankou, Tomáš, Vladko, Kristínka s mamičkou Alenkou, Dominika, Adam a ja. Spolu nás bolo 6 a dve mamičky ako sprievodkyne. Zo stanice v Bratislave nás odviezol do Malejovíc mikrobus. Po dlhej ceste

Čítať ďalej: Tábor v Malejoviciach 12. – 17.7.2014

11.Svetové zimné hry Special Olympics

11. Svetové zimné hry Special Olympics (World Winter Games SO) 14.3. – 25.3.2017  Rakúsko,  Graz, Schladming, Ramsau

Slovenskí športovci sa zúčastnili na tejto olympiáde v počte 16, bežci na lyžiach boli 7, zjazdoví lyžiari 7 a dvaja krasokorčuliari. V zjazdovom lyžovaní preteká Simonka vyše 20 rokov. Práve na týchto miestach

Čítať ďalej: 11.Svetové zimné hry Special Olympics