Rekondičný pobyt v Mýte pod Ďumbierom 2019

V sobotu 20.7. sme cestovali autom. Išla s nami aj Majka. Prišli sme do Mýta a vítali sme sa so všetkými rodinami, tešili sme sa, že sa zase vidíme. Naobedovali sme sa a potom sme sa ubytovali. Boli sme sa pozrieť do športovej haly, kde bol bowling, šípky, ping-pongové stoly, squash, biliard. Bola som na prechádzke po okolí s Martinkou a jej rodičmi Andrejkou a Marekom. V spoločenskej miestnosti sme už mali prikryté stoly, aby sme tam mohli všeličo robiť. Markétka s Andrejom nám pripravili omaľovánky, ktoré sme vyfarbovali ceruzkami aj vodovými farbami. Vyrábali sme aj rôzne veci. Ja som urobila zo zakrúteného papiera sovu. Andrej mi na ňu urobil okuliare. Každý deň sme niečo kreslili, maľovali, robili odtlačky z modeliny, z hliny sme robili rôzne veci, z farebného papiera sme robili kvetinky. Niekedy nám pri tom hrala na gitare Monika a spolu sme spievali.Simonkin clanok19

Každý deň po raňajkách sme všetci vonku cvičili s Monikou, okolo hotela a bazéna. Najprv sme behali, potom sme rozcvičovali celé telo. Chodili sme po obrubníku chodníka nohu za nohou. Museli sme udržať rovnováhu.

Dobrovoľník Marek nám priniesol biele tričká. Ukázal nám farby, ktorými sme potom maľovali na tričká. Každý maľoval podľa seba, čo chcel. Niektorí sme si urobili odtlačky rúk. Namaľované tričká sme dali sušiť. Potom vo štvrtok sme si ich obliekli, keď sme mali olympiádu.

V utorok po obede sme išli na výlet na farmu, kde boli kone a iné zvieratá, sliepky, husi, morky, králiky, kravy, srnky, kozy a pes. Niektorí sa ponosili na koníkoch. Odtiaľ sme išli na Tále k jazierku. Posedeli sme chvíľu na káve. Nechceli nám predať žiadne zákusky ani koláčiky, na ktoré sme si robili chuť, nahnevaní sme  odtiaľ odchádzali.

V stredu doobeda sme išli autom s Anitkou, Miškom, Markétkou a Andrejom do Bystrianskej jaskyne. Sprievodkyňa v jaskyni nám hovorila, aká je tam teplota., že tam žije 7 druhov netopierov. Cez deň spia a v noci lietajú a lovia komáre na potravu. Po obede sme išli všetci autami na Čiernohronskú železničku. Vláčik odchádzal o 15.hod., odviezol nás k lesnému skanzenu. Prešli sme cez potok mostíkom a tam bol obrovský výrez kmeňa stromu topoľa. Odfotili sme sa pri ňom, bol od nás oveľa väčší. Pozreli sme si lesnú kaplnku, v ktorej sú drevené sochy. Vláčik nás odviezol naspäť do Čierneho Baloga. Odtiaľ sme išli autami do hotela. Po večeri sme v športovej hale hrali bowling. Bola to zábavná hra.

Vo štvrtok  doobeda po cvičení vonku sme v spoločenskej miestnosti zase všeličo robili. Vtedy sa prišiel do hotela pozrieť Patrik Herman a prišiel sa pozrieť aj na nás. Ukázali sme mu naše práce, páčilo sa mu to.

Po obede sme už mali pripravenú plochu na preteky – olympiádu, ktorú robí tradične ujo Karol a pomáhajú mu rodičia aj niektorí zdraví súrodenci. Súťažili sme vo dvoch družstvách, behali sme, preskakovali prekážky, hádzali loptičky do krabice...

Po nás súťažili zdraví mládežníci. Potom sme dostávali odmeny, rôzne darčeky a keramické medaily, ktoré vyrobili v chránenej dielni v Malackách. V jedálni nás už čakala obrovská torta ozdobená množstvom ovocia. Naša predsedníčka Katka zagratulovala všetkým oslávencom a mohli sme sa pustiť do jedenia veľmi chutnej torty. Po večeri sme mali táborák, opekali sme špekáčky a nálada bola veľmi dobrá.

V piatok sme sa nevedeli dočkať, kedy príde country skupina Weekend na sľúbený koncert. Už tretí rok nám prichádzajú zahrať a spieva Markéta, Miškova mamička. Trocha si s mamičkou do mikrofónu zaspieval aj Miško. Bola to obrovská zábava, spievali sme spolu s nimi, tancovali, tlieskali... páčil sa mi bubeník, ktorý uvádzal veľmi vtipne každú ďalšiu pieseň. Úžasné zakončenie nášho spoločného týždňa!!!

 

Veľké poďakovanie všetkým, ktorí nám pripravili bohatý program počas celého nášho rekondičného pobytu!!!

                                                                                                           Simonka a mamina